Tajomstvo podzemnej vody - Čo je zač a ako sa tam dostala?

Voda sa od kvapky dažďa, ktorá dopadne na povrch zeme, dostáva cez pôdu a vytvára vodonosné vrstvy, ktoré potom využívame pre svoje potreby. Vypočujte si profesora Andersa Vesta Christiansena rozprávať o tom, ako sa vytvárajú akvifery podzemnej vody.

Voda je nevyhnutná pre život na Zemi.  

Je životne dôležitým stavebným prvkom všetkých živých organizmov:  ľudí, zvierat, aj rastlín.  

Najmä sladká voda  je dôležitým zdrojom,ktorému je treba rozumieť a chrániť ho.  

V tejto sérii videí budem hovoriť o skrytej vode.  

Vode v podzemí, ktorú označujeme ako podzemná voda.  

Je súčasťou väčšieho kolobehu vody.  

Dážď presakuje hlboko pod povrch zeme a stáva sa podzemnou vodou.  

V zemi ďalej putuje, aby sa opäť objavila na povrchu:  v riekach, jazerách alebo oceáne.  

Z týchto vodných plôch sa nakoniec vyparí, vytvorí oblaky  a vráti sa na povrch vo forme zrážok. 

 Aby sme pochopili podzemnú vodu, pozrime sa, čo sa stane, keď dážď dopadne na zem.  

Časť sa odparí priamo z povrchu v plynnej forme.  

Ďalšia časť vody presiakne do zeme.  

Tam ju najčastejšie nasajú korene rastlín.  

Vďaka procesu transpirácia sa voda z listov vráti do atmosféry.  

Časť vody, ktorá sa koreňom rastlín vyhne,  pokračuje ďalej do zeme a stáva sa súčasťou podzemnej vody.  

Voda preniká pórmi medzi zrnkami piesku v podloží.  

Spočiatku je táto dráha zväčša vertikálna, poháňaná iba gravitáciou.  V určitom okamihu sa nahromadí toľko vody,  že priestor medzi zrnkami sa úplne vyplní vodou.  

Tu to vidíme vďaka červenej farbe, ktorú som do vody pridal.  Naša kvapka vody sa tu dostala až na úroveň podzemnej vody.  

Voda zo zrážok, ktorá vytvára novú podzemnú vodu  sa označujeme ako infiltrácia.  

Infiltrácia môže byť v suchých oblastiach takmer nulová.  

V oblastiach bohatých na zrážky však dosahuje až jedného metra.  

V Dánsku, kde sa nachádzame teraz, je infiltrácia asi 10 cm ročne,  čo je asi 100 litrov na meter štvorcový.  

Odtiaľto už pohyb vody nepoháňa gravitácia,  ale presúva sa tam, kde je nižší tlak.  Dráhy častíc sa zakrivujú,  voda preniká hlbšie do podložia a napokon  späť na povrch do rieky, oceánu alebo jazera.  

V mieste, kde sa podzemná voda vracia na povrch,  smeruje jej pohyb nahor. Pretlak vytláča vodu  na dno jazier alebo potokov.  

Môže vyvrieť aj priamo zo zeme a vytvoriť prírodný prameň.  

Tento konkrétny prameň v strede Dánska pomaly prerastá do riečky  a vracia sa do oceánu po asi 160 km dánskou krajinou.  

Vo všeobecnosti sa pramene môžu nachádzať  veľmi ďaleko od skutočného miesta, kde voda na povrchu vstúpila do zeme.  

Tak je to v prípade oáz a púští.  

Zamerajme sa na hladinu podzemnej vody.  

Nie vždy sa nachádza pod zemou.  

Môžeme ju v prírode vidieť na mnohých miestach.  

Sú to rieky a jazerá.  

Keď sa pozeráte na jazero ako toto, vidíte hladinu podzemnej vody,  pretínajúcu topografiu zemského povrchu.  

Aké staré sú teda podzemné vody?  

Ich vek sa pomerne dosť líši.  

Tam, kde voda v zemi putuje krátko a plytko,  môže mať niekoľko dní či niekoľko rokov.  

Inde, kde voda preniká hlboko a dlho,  môže byť veľmi stará, aj tisícky rokov.  

V Dánsku, kde teraz stojíme, podzemná voda, ktorú používame na pitie,  má päť až päťdesiat rokov.  

Ale máme aj niekoľko hlbokých vrtov, kde čerpáme vodu starú niekoľko tisíc rokov.  

Prehľad kurzu

Moduly
Moduly: 5
Čas dokončenia
Čas dokončenia: 25 minúty
Úroveň obtiažnosti
Úroveň obtiažnosti: Základná